Prečo funguje séria (a kedy prestáva)

Čo výskum o sériách vie

Séria (anglicky streak) je počet dní za sebou, keď niečo urobíš. Množstvo aplikácií – napríklad na jazyky alebo na kroky – ju zvýrazňuje a upozorní, keď sa pretrhne. Funguje to?

Najpriamejšiu odpoveď dáva práca Silverman a Barasch (2023), ktorá v siedmich štúdiách skúmala, ako série zobrazené v aplikácii ovplyvňujú ďalšie správanie. Hlavné zistenie: keď záznam ukazuje neprerušenú sériu, ľudia v činnosti pokračujú skôr, ako keď ukazuje prerušenú. A to aj vtedy, keď v skutočnosti urobili úplne to isté – líšilo sa len to, čo videli v zázname.

V teréne: 7 000 krokov denne

Prvá štúdia prebehla počas 30-dňovej pohybovej výzvy pre zamestnancov jednej univerzity. Cieľom bolo aspoň 7 000 krokov denne a aplikácia ukazovala, koľko dní za sebou to človek zvláda. Zapojilo sa 980 ľudí. Cieľ splnili častejšie v deň, keď mali sériu neprerušenú, ako v deň po jej pretrhnutí – aj po zohľadnení toho, ako často kto cieľ plnil celkovo.

Autori sami upozorňujú, že ide o pozorovanie: ukazuje súvislosť, nie príčinu. Kto má sériu, môže byť jednoducho motivovanejší.

V experimente: rovnaký výkon, iný záznam

Preto ďalšie štúdie série cielene menili. V jednej urobilo 601 dospelých z online panelu rovnaké štyri posilňovacie cviky. Jednej skupine aplikácia zapísala štyri fajky za sebou, druhej vraj „nenačítala“ posledný cvik a ukázala krížik.

Ďalší posilňovací cvik namiesto strečingu si potom vybralo 66,23 % ľudí s neprerušenou sériou a 57,86 % s prerušenou. Výkon bol rovnaký, líšil sa len obrázok.

Autori to vysvetľujú tým, že udržať sériu sa stane samostatným cieľom. Už nejde len o pohyb, ale aj o to „nepretrhnúť to“.

Tri dôvody, prečo séria ťahá

1. Pravidelnosť je vidieť

Jeden deň pohybu nič nezmení a nikto ho neocení. Číslo 23 však ukazuje, že sa niečo deje. Séria mení neviditeľnú pravidelnosť na niečo, čo sa dá spočítať – a čo sa dá stratiť.

2. Strata bolí viac ako zisk

Kahneman a Tversky (1979) v teórii vyhliadok opísali, že straty vnímame silnejšie ako rovnako veľké zisky. Skúmali hlavne rozhodovanie o peniazoch, hoci počítali s tým, že princíp platí aj inde. Preniesť to na série je lákavé: prísť o 40 dní za sebou zabolí viac, než koľko radosti prinesie deň 41.

Či však za účinkom sérií stojí práve toto, isté nie je. Silverman a Barasch averziu k strate spomínajú len okrajovo, ako jeden z možných mechanizmov, ktoré treba ďalej skúmať.

3. Blízky cieľ ťahá

Kivetz, Urminsky a Zheng (2006) sledovali vernostnú kartu „10 káv, 1 zadarmo“ v kaviarni na americkej univerzite. Čím bližšie boli zákazníci k odmene, tým častejšie chodili: medzi prvou a poslednou pečiatkou sa odstupy medzi nákupmi skrátili v priemere o 20 % (0,7 dňa).

V tej istej práci dostalo 108 zákazníkov buď obyčajnú kartu na 10 pečiatok, alebo kartu na 12 pečiatok, z ktorých dve už boli vopred opečiatkované. Druhá skupina nazbierala potrebných desať nákupov za 12,7 dňa namiesto 15,6. Pocit, že kus cesty už je za tebou, funguje, aj keď je trochu iluzórny.

Séria sama osebe koniec nemá, takže úlohu blízkeho cieľa hrajú míľniky – napríklad 7, 30, 50 alebo 100 dní. Má to však háčik: Kivetz a kol. pozorovali, že po získaní odmeny nákupy znova spomalili a zrýchľovali až k ďalšej. Pri míľnikoch v sériách to overené nie je, ale s menším útlmom po veľkom míľniku je dobré počítať.

Kedy séria prestáva fungovať

Keď pretrhnutie znamená koniec

V experimentoch ľudia po prerušenej sérii pokračovali menej často ako s neprerušenou. V štúdii s aplikáciou na slovíčka zostalo pri učení namiesto zábavného videa 65,84 % ľudí s neprerušenou sériou, 54,73 % ľudí bez akéhokoľvek záznamu a 47,98 % s prerušenou sériou. Že by prerušená séria škodila aj v porovnaní so žiadnym záznamom, je však len náznak – ten rozdiel nebol štatisticky preukazný.

Veľa závisí od toho, komu človek výpadok pripíše. V online hre s číslami pokračovalo 53,17 % ľudí s neprerušenou sériou, 42,00 % ľudí, ktorým sériu prerušilo niečo mimo nich (hra nebola dostupná), a len 28,87 % tých, ktorým sériu prerušilo to, že ťažkú hru nezvládli. Rozdiel medzi prvými dvoma skupinami bol na hrane preukaznosti, prepad pri „vlastnej vine“ bol výrazný.

Samotný návyk pritom jeden výpadok nezničí. V štúdii Lally a kol. (2009) jedna vynechaná príležitosť vznik návyku podstatne neovplyvnila. Väčšie riziko teda zrejme nie je vo vynechanom dni, ale v tom, že kvôli rozbitému číslu skončíš úplne. Ako sa po výpadku vrátiť, rozoberáme v článku Vypadol ti deň? Prečo jeden výpadok návyk nezničí.

Keď sa hýbeš kvôli počítadlu

Keď sa z čísla stane cieľ sám osebe, môže vytlačiť dôvod, prečo s pohybom začínaš. Akú veľkú hodnotu má séria sama osebe, ukazuje detail zo spomínanej online hry s číslami: takmer polovica ľudí uviedla, že by si kvôli udržaniu alebo oprave série pozrela reklamu (45 %, resp. 43 %).

Etkin (2016) skúmala, čo s radosťou z príjemných činností robí samotné meranie. V jednom experimente nosili vysokoškoláci jeden deň krokomer – jedni s otvoreným displejom, druhí so zalepeným (vyhodnotených 91 z 95 účastníkov). Študenti, ktorí kroky videli, nachodili viac, ale chôdza ich bavila menej. Išlo o jediný deň a len o študentov, takže ide skôr o varovný náznak: počítadlo môže z príjemnej veci urobiť prácu.

Keď sa čísla bojíš

Čím dlhšia séria, tým viac je čo stratiť. Potom sa môže stať, že niekto ide večer s horúčkou „dochodiť kroky“ alebo odmietne výlet, lebo by nestihol splniť cieľ. To už séria neslúži tebe, ale ty jej.

Pri chorobe alebo zranení má prednosť zdravie a rada lekára, nie počítadlo.

Ako nastaviť sériu, aby pomáhala

Latka na zlý deň

Denný cieľ má byť splniteľný aj v dňoch, keď je všetkého priveľa. Silverman a Barasch navrhujú, aby sa do série počítalo skôr viac druhov aktivity ako menej. Zároveň priznávajú, že príliš voľné pravidlá môžu sérii ubrať na význame. Hľadá sa teda latka nízka, ale nie nulová.

Poistka na výpadok

V poslednom experimente z práce Silverman a Barasch dostala časť ľudí s prerušenou sériou možnosť ju opraviť. Pokračovalo 93,14 % ľudí s neprerušenou sériou, 68,66 % s prerušenou a 85,20 % s prerušenou, ale opraviteľnou. Oprava prepad zmiernila, aj keď ho úplne nezmazala. Išlo opäť o online hru, nie o pohyb.

Poistka však musí mať hranicu. Keby sa dalo dobiehať neobmedzene, séria by prestala niečo znamenať.

Parťák namiesto počítadla

Séria vo dvojici pridáva záväzok voči druhému. Štúdiu priamo o spoločných sériách sme nenašli, pohybové hry so sociálnymi prvkami však testovali iní. Do randomizovanej štúdie BE FIT sa zapojilo 200 dospelých z 94 rodín v USA (priemerný vek 55 rokov). Všetci mali denný krokový cieľ a spätnú väzbu. Rodiny v hernej skupine k tomu dvanásť týždňov hrali hru s bodmi a úrovňami, postavenú na spolupráci, vzájomnej zodpovednosti a podpore. Hráči splnili cieľ v 53 % dní, kontrolná skupina v 32 %. Po skončení hry sa rozdiel zmenšil, ale pretrval (44 % oproti 33 %).

Pre úplnosť: v inej štúdii toho istého tímu (STEP UP, 602 dospelých s nadváhou alebo obezitou) najviac zvýšila počet krokov súťaž – v skupine so súťažou pribudlo denne o 920 krokov viac ako v kontrolnej skupine, v skupine so spoluprácou o 637. Len pri súťaži zostal efekt preukazný aj po skončení hry. Ak ťa viac ťahá súťaž, skús krokovú výzvu s kamarátmi.

Na týchto princípoch stojí aj Tada!: deň je hotový so 6 000 krokmi alebo 20 minútami tréningu. Zmrazenie samo podrží sériu za deň, ktorý nevyšiel (zadarmo jedno mesačne, deň nepripočíta), a nesplnený deň sa dá do 48 hodín obnoviť – vždy len jeden. V spoločnej sérii parťák vidí len tvoju prezývku, farbu a to, či máš dnešok hotový. Kroky ani minúty nie.

Séria, ktorá unesie aj zlý deň Tada! počíta aktívne dni s latkou, ktorú zvládneš aj v náročný deň, a s poistkou pre dni, keď to nevyjde. Vo dvojici to ide ľahšie. Stiahnuť pre iPhone

Ako dlho trvá, kým séria prestane byť potrebná a pohyb sa stane návykom, rozoberá článok Za ako dlho vznikne návyk? Nie za 21 dní. A ak séria len začína s novým rokom, pomôže Ako vydržať s pohybom po novoročnom predsavzatí.

Časté otázky

Je lepšia séria, alebo týždenný cieľ?

Závisí od povahy. Denná séria je jednoduchá a dobre viditeľná, ale citlivá na výpadky. Týždenný cieľ je voľnejší. Silverman a Barasch spomínajú dlhšie obdobie ako jednu z ciest, ako sériu urobiť odolnejšou.

Čo robiť, keď sa séria pretrhne?

Začať hneď na druhý deň a nedobiehať. Jeden vynechaný deň návyk nezničí. Viac v článku Vypadol ti deň?

Zdroje

1. Silverman, J., Barasch, A. (2023, online 2022). On or off track: How (broken) streaks affect consumer decisions. Journal of Consumer Research, 49(6), 1095–1117. doi:10.1093/jcr/ucac029
2. Kahneman, D., Tversky, A. (1979). Prospect theory: An analysis of decision under risk. Econometrica, 47(2), 263–291. doi:10.2307/1914185
3. Kivetz, R., Urminsky, O., Zheng, Y. (2006). The goal-gradient hypothesis resurrected: Purchase acceleration, illusionary goal progress, and customer retention. Journal of Marketing Research, 43(1), 39–58. doi:10.1509/jmkr.43.1.39
4. Lally, P., van Jaarsveld, C. H. M., Potts, H. W. W., Wardle, J. (2010, online 2009). How are habits formed: Modelling habit formation in the real world. European Journal of Social Psychology, 40(6), 998–1009. doi:10.1002/ejsp.674
5. Etkin, J. (2016). The hidden cost of personal quantification. Journal of Consumer Research, 42(6), 967–984. doi:10.1093/jcr/ucv095
6. Patel, M. S., Benjamin, E. J., Volpp, K. G., et al. (2017). Effect of a game-based intervention designed to enhance social incentives to increase physical activity among families: The BE FIT randomized clinical trial. JAMA Internal Medicine, 177(11), 1586–1593. doi:10.1001/jamainternmed.2017.3458
7. Patel, M. S., Small, D. S., Harrison, J. D., et al. (2019). Effectiveness of behaviorally designed gamification interventions with social incentives for increasing physical activity among overweight and obese adults across the United States: The STEP UP randomized clinical trial. JAMA Internal Medicine, 179(12), 1624–1632. doi:10.1001/jamainternmed.2019.3505